„Môže mať veľa manželiek, ale len jednu matku“: Vyčítala svojej neveste

Jana sa ponáhľala uličkami miestneho supermarketu, jej myseľ bola zamestnaná dlhým zoznamom potravín, ktoré potrebovala kúpiť. Jej manžel, Martin, ju požiadal, aby kúpila niekoľko ďalších vecí pre jeho matku, ktorá mala prísť na večeru. Jana si povzdychla, cítiac váhu nekonečných povinností na svojich pleciach.

Keď zabočila do oddelenia ovocia a zeleniny, nešťastnou náhodou jej vypadol zoznam potravín. Skôr než sa stihla zohnúť a zdvihnúť ho, mladý muž jej ho podal. Ich pohľady sa na chvíľu stretli a Jana pocítila zvláštny pocit známosti.

„Ďakujem,“ povedala s úsmevom a rýchlo sa presunula do oddelenia mliečnych výrobkov. Nemala čas na rozptýlenie; bolo toho príliš veľa na práci.

Medzitým bol Martin doma a pripravoval sa na návštevu svojej matky. Vedel, ako veľmi jeho matka, Anna, nemá Janu rada. Anna bola vždy prehnane ochranárska voči Martinovi a nikdy nevynechala príležitosť kritizovať Janine kuchárske schopnosti, starostlivosť o domácnosť alebo rodičovské zručnosti.

Keď sa Jana konečne vrátila domov s nákupom, privítal ju pohľad na Annu sediacu pri kuchynskom stole s prekríženými rukami a nespokojným výrazom na tvári.

„Meškáš,“ vyčítala Anna. „Večera už mala byť hotová.“

Jana si zahryzla do jazyka a začala vykladať nákup. Vedela, že hádka s Annou by veci len zhoršila.

Keď večer pokračoval, napätie v dome sa stupňovalo. Anna našla chybu vo všetkom, čo Jana robila, od spôsobu krájania zeleniny až po spôsob prestierania stola. Martin sa snažil sprostredkovať mier, ale jeho snahy boli márne.

Po večeri, keď Jana upratovala v kuchyni, začula ostrú konverzáciu medzi Martinom a jeho matkou v obývačke.

„Martin, zaslúžiš si niečo lepšie,“ povedala Anna. „Ona si ťa neváži. Nestará sa o teba tak ako ja.“

„Mami, prosím,“ odpovedal Martin s napätým hlasom. „Jana je moja manželka. Milujem ju.“

Anna si odfrkla. „Láska? Toto nazývaš láskou? Ani poriadnu večeru nevie pripraviť.“

Jana pocítila hrču v hrdle. Vždy vedela, že ju Anna nemá rada, ale počuť to tak priamo bolo bolestivé.

Nasledujúce ráno sa Jana zobudila skoro, aby pripravila raňajky pre Martina a ich dve deti. Keď prestierala stôl, Anna vošla do kuchyne.

„Jana,“ povedala Anna chladne, „musíme sa porozprávať.“

Jana sa pripravila na ďalšie kolo kritiky.

„Martin môže mať veľa manželiek,“ pokračovala Anna, „ale má len jednu matku. A ja nebudem stáť bokom a pozerať sa, ako mu ničíš život.“

Jana pocítila slzy v očiach. Snažila sa byť dobrou manželkou a matkou, ale nič z toho nebolo pre Annu dosť dobré.

„Možno máš pravdu,“ povedala Jana ticho. „Možno nie som dosť dobrá pre Martina.“

Anna na chvíľu zmäkla vo výraze, ale rýchlo sa spamätala.

„Aspoň to chápeš,“ povedala. „Teraz s tým niečo urob.“

Jana strávila zvyšok dňa v omámení, prechádzajúc svojou dennou rutinou bez pocitu spojenia s čímkoľvek okolo seba. Vedela, že niečo musí zmeniť, ale nevedela čo robiť.

Ten večer, po tom čo uložila deti do postele, si Jana sadla s Martinom v obývačke.

„Martin,“ začala váhavo, „myslím, že už to ďalej nezvládnem.“

Martin na ňu šokovane pozrel. „Čo tým myslíš?“

„Myslím nás,“ povedala Jana so zlomeným hlasom. „Tvoja matka má pravdu. Nie som dosť dobrá pre teba.“

Martin jej vzal ruku do svojej. „Jana, to nehovor. Milujem ťa.“

„Ale to nestačí,“ odpovedala Jana. „Nemôžem ďalej žiť takto, stále cítiac sa ako zlyhanie pre teba a tvoju matku.“

Martinovi sa oči naplnili slzami. „Prosím ťa, neopúšťaj ma,“ zašepkal.

Jana pokrútila hlavou. „Prepáč, Martin. Už to ďalej nezvládnem.“

Keď si Jana balila veci a odchádzala tú noc, cítila zvláštnu úľavu zmiešanú s ohromujúcim smútkom. Nevedela, čo ju čaká v budúcnosti, ale vedela, že nemôže pokračovať v situácii, kde sa stále cíti nedostatočná.

Keď odchádzala z domu, ktorý kedysi bol jej domovom, nemohla si pomôcť a premýšľala nad tým, či urobila správne rozhodnutie. Len čas ukáže.