„Nedovolím, aby môj otec skončil v nejakom domove dôchodcov! – Moja teta ho dramaticky prijala, len aby ho o niekoľko mesiacov neskôr poslala preč“
Živo si pamätám deň, keď sa moja teta, sestra môjho otca, rozhodla vziať si môjho chorého otca k sebe domov. Veci, ktoré nám povedala, boli tvrdé a nezabudnuteľné. Predniesla veľké prejavy, ktoré by mohli byť zaznamenané v knihe pamätných citátov. Moja teta nebola obzvlášť milá. Urážala nás rôznymi spôsobmi, obviňovala nás z toho, že chceme opustiť nášho chudobného, krehkého otca.